Hana a Patrik: Anglickom v lockdowne

Keď sme prichádzali do Anglicka po roku cestovania Južnou Amerikou, mali sme úplne inú víziu, než ako sa všetko udialo. Ale to asi my všetci mali iné plány s rokom 2020.

Chceli sme si len ísť privyrobiť počas zimnej sezóny, na jar do Dolomitov, a potom na letnú sezónu, opäť vyraziť za teplom ako delegáti do Grécka. Naďalej sme žiadne plány nemali, lebo máme radi slobodu rozhodovania, a tak väčšinou nechávame, aby nám osud nastolil zážitky.

Bohužiaľ počas februára sa všetko začalo meniť, a správy, ktoré sme počúvali z TV začali byť viac desivejšie a reálnejšie. A tak netrvalo dlho a počas pár týždňov sa tu všetko zavrelo, rovnako ako v iných krajinách sveta. Nebudem klamať, bolo ľahko podivné, že Anglicko bolo až úplne posledné, takže zatiaľ čo si všetci už u nás v Čechách pomáhali a šili rúška, tu sa len ľudia začínali učiť nasadzovať si rúška.

Keďže som pracovala ako servírka v reštaurácii, zostala som bez práce doma. Patrik, ako stolár prakticky žiadny lockdown nepocítil. Pracoval prakticky každý deň, pretože všetci začali masívne prerábať svoje domovy.

Mali sme šťastie, že sa tu všetko zatváralo postupne a pomaly, pretože boli otvorené horolezecké centrá, kde sme si neuveriteľne obľúbili bouldering. Chodili sme prakticky skoro denne. Bohužiaľ ale čoskoro začali čísla nakazených narastať, a tak, aj keď Anglicko stále „premorovalo“, zatiaľ čo ostatné krajiny už boli dávno zatvorené a sústredené na tvrdé pravidlá. Všetky obchody, kaderníctvo a športové centrá, ktoré boli stále otvorené sa museli zavrieť, a nám tak začal tvrdý lockdown.

Začiatky boli krušné. Nemala som náplň dňa a môj žalúdok záhadným spôsobom vyžadoval viac a viac jedla. Kilá išli hore, čas bežal, ani neviem ako. A tak sme si povedali, že toho už máme dosť a musíme si nájsť novú chuť plánovania našich zajtrajškov.

Skoro celé leto bolo slnečno a teplo, čo je na Anglicku veľmi nezvyčajné. A tak vďaka tomu, že sme mali záhradku, grilovali sme prakticky každý deň. Na nejaké to cestovanie po Anglicku sme si museli počkať, kým nám dovolia aspoň vyraziť do Walesu alebo ďalej, než bolo naše mesto. Cestovať bolo tu zakázané, pamiatky a národné parky boli zatvorené. Občas bolo aj možné vidieť kontroly na cestách, či máte dôkaz o tom, kam práve idete a prečo. Nechceli sme zbytočne riskovať, ale túžba bola veľká! Chvíľami nás svrbeli aj prsty na nohách, ako sme silou mocou chceli obuť pohorky a vypadnúť.

Koniec leta nakoniec vyšiel skvele, väčšina miest sa zase otvorila (aspoň na chvíľu) a mohli sme vyraziť aspoň na dovolenku do Grécka kde sme prešli niekoľko ostrovov a potom počas jesene a zimy Wales a Juh Anglicka. Vianoce sme trávili prakticky na mori a cez tvrdý lockdown na konci zimy sme sa prehrýzli do jarných dní na pobreží Juhu Anglicka. Väčšina miest, ktoré sme volili boli prázne a turizmom nedotknuté, takže aj tu platí, že je všetko zlé na niečo aj dobré. Covid nám ukázal že pôda pod našimi nohami nie je taká pevná ako sme si mysleli a kúpili si svoj domov, kam sa budeme vracať z ciest a kde vždy bude dostatok práce a zárobku ktorý nám splní na naše cesty.

Čakanie sa vyplatilo a my ti teraz môžeme aspoň ukázať, čo všetko sme tu navštívili!