Mohroví - Slovensko

Vyrážame, ako obyčajne, vo večerných hodinách, aby Matyáš čo najviac cesty prespal. Zhruba Po 5 hodinách prechádzame Rožnovom pod Radhoštom a keďže ide spanie už aj na nás, rozhodneme sa tu zastaviť a prespať.

Druhý deň ráno ešte navštívime miestne Valašské múzeum prírody a na poludnie už opäť uháňame ďalej. Chvíľku nato prechádzame opustené štátne hranice Slovenska a mierime k našej prvej zastávke, ktorou je Kralovanské jazero. To sa nachádza na samom okraji Národného parku Malá Fatra. Aj neskoro popoludní je vonku ešte celkom horúco, tak sa ideme pozrieť, či sa dá vykúpať. Voda je čistá a spolu s úžasnou okolitou krajinou je tento zatopený lom naozaj krásnym miestom. Miestne parkovisko sa na noc uzatvára, a tak na prespanie prechádzame o kus ďalej.

Ráno sa vraciame opäť k jazeru, odkiaľ začína naša dnešná trasa. Z dedinky Šútovo sa vydávame po modrej značenej ceste nahor. V polovici cesty míňame krásny Šútovský vodopád, kde si dávame malé občerstvenie.

Zhruba po 4 hodinách sme hore na vrcholku Steny-južný (1625 m n. m). Odtiaľ sa cez Hromové dostávame do cieľa dnešného výletu a tým je vrchol Chleb vysoký 1646 m nm. Na ňom už je celkom dosť turistov, pretože kúsok odtiaľ jazdí lanovka, a to vždy znamená zvýšené zahustenie priestoru. Ešte kúsok ideme po hrebeňovke a potom už sa po zelenej ceste vraciame späť do údolia. Užívame si úžasné horské prírody aj výhľadov. K dodávke dorážame po 8 hodinách chôdze a keďže je stále veľké teplo, ideme sa ešte vykúpať.

Vzhľadom na to, že sú tropické teploty, celý deň trávime pri vode v zatopenom lome. Až ďalší deň sa presúvame kúsok od Ružomberoku, do mestečka Hrabovo. Tu máme v pláne ďalší výlet zakončený kúpaním v miestnej vodnej nádrži. Aj dnes sú vysoké teploty, a tak sme radi, že veľká časť trasy na vrch Sidorovo vedie lesom, ktorý nás chráni pred silou slnečných lúčov.

Hneď po obede sa vraciame späť a už sa nemôžeme dočkať, aby sme sa osviežili kúpaním. Keď však prídeme k vode, jej stav nás trošku zarazí. Nie sme žiadni rozmaznanci, ale toto sa nám veľmi nepáči. Je ale také horúco, že sa v nej kúpe celkom dosť ľudí aj napriek jej zlej kvalite.

Matymu sa voda tiež veľmi nepozdáva, ale aj tak ju chce vyskúšať a ja sa nechávam prehovoriť. Ideme sa kúpať. Keď však do vody vkročíme, cez silnú mazľavú vrstvu na dne sa takmer nemôžeme udržať na nohách. K tomu sa pridáva slabý zápach, takže po pár metroch sa otáčame a ideme von. Ako malú útechu za nevydarené kúpanie máme pre Matesa jazdu v elektrickom autíčku.

Pokiaľ človek nechce stráviť pol dňa čakaním, môže si na vybraných atrakciách ešte priplatiť niekoľko eur a fronty tak obísť. My túto možnosť využívame hneď niekoľkokrát, inak by sme sa na niektoré vôbec nedostali. Všetko je možné platiť formou čipu v hodinkách, ktoré pri vstupe dostanete, čo sa mi zdá ako super riešenie. Človek tak nemusí so sebou ťahať peňaženku, či nejaké žetóny.

Po včerajšom výstupe dnes volíme odpočinkový deň v neďalekom Aquaparku Tatralandia. Vstupné je na celý deň 30 euro na osobu (deti do 6 rokov zadarmo) ak dispozícii je niekoľko druhov bazénov a množstvo vodných atrakcií. Aj napriek jej obrie rozlohu je čoskoro park zaplnený ľuďmi a na tobogány sa tak čakajú nekonečné fronty.

Čo sa týka bazénov, tak je tu hneď niekoľko druhov. Od termálnych, detských bazénov, bazénov s barom, až po bazén na potápanie v okuliaroch. Všade sa však musí počítať s veľkým počtom ľudí. Brány Tatralandie opúšťame zhruba okolo 18 hodiny, možno ešte viac unavení ako predchádzajúci deň.

Keďže včerajšia regenerácia neprebehla úplne podľa našich predstáv, rozhodli sme sa dnešnú túru malému Matymu trochu uľahčiť. Na plánovaný vrchol Chopok tak pôjde s Markét lanovkou.

Ja, pretože tento druh cestovania nemusím, volím pre dnešný deň výstup bežecký. Zraz bude hore pri východe z lanovky. Hneď po raňajkách teda vyrážame každý svojou cestou a zhruba po dvoch hodinách sa stretávame na Chopoku (2023 m nm). Rýchlo sa ideme pozrieť na jeho vrchol a potom už rýchlo opúšťame toto ľuďmi prepchaté miesto a vydávame sa po červenej trase peknou hrebeňovkou.

Tá vedie cez okolité Dereše, Poľanu a po niekoľkých kilometroch nakoniec padá späť do údolia. Všade pozdĺž cesty je množstvo čučoriedok a v nižších polohách aj rovnaké množstvo malín. Nepamätám si, aby sme sa niekedy s Matesom týchto sladkých plodov prejedli. Proste tomuto výletu nechýbalo naozaj nič.

Naše cestovanie sa prehuplo do svojej druhej polovice a my sa tak ocitáme v raji tejto krajiny. Rovnako ako pred 6 rokmi sa aj dnes vydávame po jednej z najznámejších ciest, Suchej Bielej. Jediný rozdiel je v tom, že ju tento rok s nami absolvuje náš päťročný syn. Sme veľmi zvedaví, ako sa mu trasa korytom rieky bude páčiť.

Hneď po pár metroch je nám viditeľný veľký rozdiel. Tento rok je veľký nedostatok vody a tečúcu rieku nahrádza len slabý potôčik. Avšak ani to nemôže pokaziť kúzlo tohto nádherného miesta. Prechody po drevených lávkach a šplhanie po rebríčkoch sa Matyášovi veľmi páčia a z celej cesty je úplne nadšený. Pre nebezpečné úseky máme so sebou istenie, aby sme všetko mali pod kontrolou. Jediné, čo by som prevádzkovateľom vytkol, je celkom žalostný stav niektorých lávok. Veľa uhnitých či úplne chýbajúcich stupienkov vytvára v niektorých miestach celkom komplikovaný priechod a zbytočne sa tu riskuje zranenie turistov.

Na záver výletu si v miestnej reštaurácii dávame výborné jedlo na obed.

Zo Slovenského raja už mierime do Vysokých Tatier. Máme v pláne tu stráviť niekoľko dní a pokiaľ dovolia počasie, tak aj vyliezť nejaké tie kopce. Ako státie volíme parkovisko hneď pri ceste, kúsok od Starého Smokovca. Zároveň nám poslúži ako východiskový bod pre naše túry.

Prvé dva dni vyrážame s Markétou na výlety každý zvlášť a obaja si dávame poriadne do tela. Ja si volím okruh s výstupom na Slavkovský štít a Markét hrebeňovku cez Poľský hrebeň a Sedlo Prielomu. Ten druhý sa zatiaľ venuje Matejovi a podniká s ním len malé výlety, aby šetril jeho sily na záverečný spoločný výstup. Ten si malý sám prial, a tak to bude taká bodka za naším cestovaním po Slovensku.

Na záver nás čaká výstup na vrchol Kriváň vo výške 2494 m nm a ešte večer prechádzame na parkovisko v jeho dosahu, kde sa dá aj prespať. Ráno o 5 hodine nás už budí ruch prichádzajúcich vozidiel a pred siedmou aj správca parkoviska. Za státie na celý deň mu platíme 5 euro a začíname sa chystať na cestu.

Pred 8 hodinou už aj tak stúpame lesnou cestičkou na náš dnešný cieľ, ktorý sa v diaľke týči nad našimi hlavami. Cesta nám celkom rýchlo uteká, a tak sa po 5 km ocitáme na rázcestí v Krivaňskom žľabe. Odtiaľ na vrchol začína veľmi zaujímavá časť trasy s množstvom lezeckých pasáží, ktoré sa malému náramne páčia. Z cesty je tak unesený, že prvýkrát zvláda celý výstup na vrchol úplne sám. Odmenou nám všetkým je úžasný výhľad na takmer celé pohorie a jeho okolité štíty.

Po krátkom občerstvení a vrcholovej fotke sa vydávame na cestu späť cez Jamské pleso. Dole si Matyáš veselo poskakuje a vôbec nemá záujem sa nechať niesť v nosítku. K dodávke sa tak všetci dostávame po celodennom pochode s 15 kilometrami v nohách.

Opúšťame úžasnú oblasť Slovenska a vraciame sa domov. Sme veľmi radi, že sme sa na toto nádherné miesto opäť po čase vrátili a mohli miestnu krajinu ukázať nášmu malému cestovateľovi. Aj keď sme tu boli iba na 14 dní, stihli sme toho celkom dosť.

Navštívili sme NP Malá Fatra, Slovenský raj a NP Nízke a Vysoké Tatry. Zavítali sme aj do niekoľkých termálnych bazénov a dvoch aquaparkov. Odvážime si so sebou opäť krásne spomienky a mnoho zážitkov. Naviac je vidieť, že už aj Matyášovi sa turistika dostala pod kožu a každý výlet či výšľap si veľmi užíval. Máme radosť, že sa nám darí odovzdávať mu lásku k prírode.

Ahoj Slovensko, určite sa v budúcnosti ešte uvidíme