Výpredaj vrcholí zľavy až 50 %
27. 6. 2022 1922x prečítané 5 min
Keď sme pred časom (príde mi to ako včera) s radosťou oznamovali rodinám a priateľom, že čakáme bábätko, zaskočili nás niektoré ich reakcie. Väčšina ľudí nám po gratuláciách hovorila: „Takže budete musieť zabudnúť na cestovanie ,“ alebo: „ Tak to sa usadzujete a s cestovaním končíte? “ apod. Niekedy vychádzali zo svojich skúseností a niekedy asi len predpokladali.
Samozrejme sme z toho boli veľmi zaskočení a neveriacky sme krútili hlavou. Nechápali sme to. A svojím spôsobom sme to ani chápať nechceli. Nechceli sme si pripustiť, že by sme cestovať s bábätkom nemohli. Veď predsa, aké si to urobíme, také to budeme mať. Prečo by naše dieťa nemohlo milovať to, čo milujeme my? Robiť to, čo robíme my? Keď ho k tomu povedieme, bude to mať predsa rado. A navyše to budeme robiť všetci spolu. Nenechali sme si vziať naše ilúzie. Možno trochu naivné, ale čo…
Milujeme cestovanie a chceme Maťovi ukázať celý svet!
Teraz je Matymu už vyše roka a pol a je vidieť, že sa na ňom naša vášeň podpísala. Miluje cestovanie. Miluje pohyb. Miluje akciu. Miluje byť vonku. Miluje byť v prírode. Miluje byť niekde a niečo robiť. Všeobecne je rád na čerstvom vzduchu. Má rád ľudí a ich prítomnosť vyhľadáva. Miluje zvieratá. Atď.
Niekedy je to trochu únavné, pretože je to neposedník a stále by niekde niečo chcel robiť. Pri hračkách zatiaľ veľmi nevydrží. Ale viete čo? Nevadí nám to. Aj keď sme občas pekne vybavení, sme radi, že je naše dieťa aktívne a že je rado vonku.
Dni, keď sme napríklad chorí a nemôžeme von, sú pre nás všetkých utrpením. Zvlášť pre Mäťu, ktorý nechápe, že má zvýšenú teplotu a von nemôže. On sa cíti, že mu nič nie je a chce ísť do lesa na prechádzku, na hojdačky, hádzať kamienky do rybníka, vyjsť si na bicykli na rozhľadňu, alebo len na záhradu za Kesinkou. Nosí mi topánky a so slovami „mami pá“ ukazuje smerom k dverám.
S Matym sme v pohybe a aktívni už od malinka. Nenechali sme sa zastrašiť výrokami ostatných a jednoducho sme si povedali, že to skúsime a uvidíme. Keď to pôjde, bude to super. Keď to nepôjde, nebudeme tlačiť na pílu a jednoducho uvidíme časom. A tak už od malinkého bábätka sme ho stále vozili vonku v kočíku a snažili sme sa s ním byť aktívni, ako to len bolo možné. A hlavne byť vonku na čerstvom vzduchu. Nechceli sme a stále nechceme z neho mať pecivála, ktorý chce len stále sedieť doma pri hračkách, pri TV, pri tablete, pri mobile a pod.
Príde mi, že každý výlet si Maty už od malička užíval. Pokiaľ práve nespinkal, nadšene pozoroval okolie a ručičkami (často aj pusou) skúmal nové veci ako napríklad vetvičky, kamienky a pod. Nechcel o nič prísť a chcel všetko skúšať a ochutnať. Čo ma fascinuje do teraz. Rád spoznáva nové veci, a to sa nám veľmi páči.
Ale ÁNO, cestovanie s malým dieťaťom je jednoducho iné. V istom ohľade náročnejšie. Ale rozhodne nie nemožné.
Pre nás s Michalom to bolo o prispôsobení sa Matyho potrebám a dennej rutine. A to častokrát na náš úkor. Často nás to obmedzovalo a nemohli sme robiť práve to, čo by sme normálne robili alebo chceli robiť. Ale nevadilo nám to. U nás to bolo o prioritách, a tak to platí doteraz. Prioritou pre nás je Máťovo pohodlie a spokojnosť a cez to vlak nejde. My sa prispôsobíme. Myslím, že ako všetko, je to o zvyku. A Maty si na cestovanie zvykol a trúfame si tvrdiť, že má cestovanie rád.
Je to náš malý cestovateľ.
Cestovanie s bábätkom nás naučilo, že treba myslieť na všetko. Aspoň sa o to pokúsiť. Vždy vás niečo môže zaskočiť.
Niekoľkokrát sme zažili nové a nečakané a vždy sme sa s nimi museli pobiť. Len tak pre predstavu uvádzame tri prípady, ktoré sa nám stali.
Vlani v júni sme free kempovali na super spote pri rybníku kúsok od Pelhřimova a riešili sme, ako Máťu zabezpečiť pri spánku vzadu na vyvýšenej posteli. Máťovi bolo 9 mesiacov a pri spaní dosť „cestoval“ po posteli. Vtedy bolo veľmi pekné počasie a my sme s Michalom chceli ešte posedieť vonku s výhľadom na vodnú plochu. Lenže Máťa už mal čas večerného spánku, tak sme ho potrebovali uložiť.
Lámali sme si hlavu s tým, ako to vymyslieť, aby Máťa mohol pokojne spať vo vnútri a aby sme my mohli sedieť vonku pred autom bez obáv, že sa z tej vysokej postele skotúľa dole.
Nakoniec sme urobili barikádu z perín a vankúšov. Tie sme navŕšili na seba tak, aby mu zabránili zísť z postele dole, keby sa viackrát pregúlil. Ešte sme na vrch barikády dali hrniec s príbormi, aby nás ich rinčanie pri Matyho väčšom pohybe varovalo, že sa tam niečo deje a aby sme mali čas zareagovať. Lepšie sme to jednoducho v danej chvíli nevymysleli. Ale viete čo? S Michalom sme si naozaj užili chvíľu pokoja osamote vonku a Máťa medzitým pekne chrupkal a naberal sily na ďalší akčný deň.
Spätne mi niekto odporučil, že sme ho mali nechať spať vo vajíčku (autosedačke) cez noc. To mi neprišlo pohodlné a myslím si, že naša barikáda nakoniec bolo dobrým riešením.
Asi dva týždne na to sme vyrazili free kempovať na Pálave, kde to milujeme. Veľkú časť cesty tam prespal a my tak mohli frčať a odpočítavať kilometre do cieľa. Keď sa však zobudil, potrebovali sme ho vyvetrať (bol parák) a tiež nakŕmiť.
Z hlavnej cesty sme zazreli rybník a zišli cez otvorenú závoru takmer k nemu. Zaparkovali sme pod stromami, aby sa naša posádka v tieni ochladila. To sme ocenili všetci, vrátane našej psej cestovateľky Kesinky. Matymu sme vybrali von detskú stoličku a na pokoji sme ho nakŕmili. Aj my sme sa občerstvili a užili si príjemný tieň. Chvíľku sme tam ešte počilovali a potom sme sa vydali späť na hlavnú cestu.
Aspoň sme to mali v pláne, ale zatvorená závora nám v tom zabránila. V okolí nikde nikto. Závoru sme nemohli obísť ani otvoriť. Cesta viedla len k vode, odkiaľ sme prišli. Cez pole by sme si to s dodávkou Rudym nedali. Vonku strašný parák a nám sa v aute parí 9-mesačné bábätko. Celkom nepríjemná situácia. Stres.
Po chvíli diskutovania sme sa rozhodli, že zavoláme na políciu. Objasnili sme im naše uväznenie a že to potrebujeme čo najskôr vyriešiť, pretože v aute máme bábätko. Inak by nás to nejako extra nerozrušovalo. Kým policajti dorazili na miesto, vytiahla som kočiar a Máťu vozila v tieni stromov, aby mu bolo fajn.
Začali zháňať majiteľa pozemku, aby prišiel závoru otvoriť, keď sa mu podarilo nás tam zamknúť. To sa nakoniec podarilo a majiteľ nás prišiel vyslobodiť.
Bolo nám povedané, že táto závora sa otvára iba jeden deň v roku – no a ten sme samozrejme vychytali my „šťastlivci“.
Keby sme boli bez Matyho, tak by nás to tak nenervovalo, ale vedomie toho, že sa nám v aute pečie dieťa, bolo na prd. Ale každá situácia sa dá nejako zvládnuť, takže aj túto sme vyriešili tak, aby to bolo najpohodlnejšie pre Máťu.
Keď sme vlani v septembri vyrazili s Rudym free kempovať do Českého raja, museli sme päť minút po výjazde zastaviť bokom od rušnej cesty, aby sme mohli ísť Máťu uložiť do postele, lebo ani za boha nechcel spať v autosedačke a vlastne v nej nechcel byť vôbec. Veľa mu do očí svietilo slniečko a zlostil sa tak, že by sme takto ísť nemohli. Plakal. Bol na neutíšenie, bol unavený a drásal sa von z tej prekliatej autosedačky, ktorá ho v tej chvíli hrozne obmedzovala.
Ukľudnil sa až u mňa v náručí. Takto sme s ním ísť však nemohli. Zastavili sme a jednoducho sme si šli všetci ľahnúť dozadu na posteľ. Máťa hneď zaspal a vyspinkal sa do ružova. A my sme tak stratili cez dve hodiny času, keď mal pri prejazde na pokoji spať. Ale čo. Občas to aj napriek všetkým vašim plánom nevyjde. Často...
Takýchto situácií by sa našlo samozrejme oveľa viac. Ale to už by bolo na dlhšie čítanie.
Rovnako ako každá minca má dve strany, sú aj situácie, ktoré tie menej príjemné vyvážia. Nielen to. Ony ich prevážia. A to sú presne tie šťastné momenty, kvôli ktorým vieme, že to stojí za to.
Prvá spoločná vonkajšia kúpačka. Pikniky na deke. Nadšený smiech pri návšteve prvej ZOO. Prvé poriadne kempovacie raňajky v lese. Prvé večerné umývanie v aute. Nadšené preskúmavanie miesta, kde práve kempujeme. Prvý spoločný výstup. Prvá ochutnávka miestnej zmrzky. Prvý zdolaný vrchol. Prvé výhľady. Prvá rozhľadňa. Prvé nosenie v krosničke. Spoločné prebudenia. Stretnutie so slimákom. Návšteva skál…
Ak aj vy plánujete s malým bábätkom cestovať, tak s chuťou do toho!
Nenechajte sa nikým odradiť. Je iba na vás, ako si to ako rodina nastavíte a ako to budete spoločne zvládať.
Áno, nastanú situácie, na ktoré vás nikto nepripraví, ale o tom vlastne celé rodičovstvo je, nie? Navyše, čo iné by sme deťom mali odovzdávať ako to, čo robíme radi. Najradšej. To, čo milujeme!
Preto s Matym nesedíme doma na zadku! Cestujeme!
Aktívne mamičky ocenia pohodlné šaty Hannah Catia či sukňu s legínami Relay (v ktorej si môžu bez obáv kamkoľvek sadnúť). Sukňa je ideálna s bielym tričkom Marme alebo čiernym Chuckim.
