500 kilometrov do cieľa

Po necelom týždni zotavovania členku, sa oddýchnutá vraciam späť na Stezku Českem. Začínam v Krkonošiach, ktoré mám veľmi rada…

Hlásia krásne počasie a navyše sa ku mne pridáva má veľmi dobrá kamarátka. Lepšie to už nemôže byť. Prvé dva dni si opäť zvykám na väčšiu fyzickú záťaž, ale členok ani iné časti tela nebolia, takže sa ide celkom dobre.

Hneď na druhý deň sme na Snežke, kde sa na chvíľu stretávame s letným táborom organizácie Dobré víly dětem (pre ktoré v rámci prechodu vyberám peniaze) a okrem nich, stretávame tiež neuveriteľné množstvo ľudí. Na Sněžku je naozaj lepšie chodiť mimo letnej sezóny a určite nie cez víkendy.

Krkonoše aj Jizerské hory nám nakoniec počasím vyšli úplne fantasticky. Obe sme sa síce poriadne spálili, ale inak túto časť hodnotím ako absolútny zen.

Každý večer sme spali na inak zaujímavom mieste, dokonca pri Mumlavských vodopádoch sme vyskúšali aj miestnu novopostavenú útulňu, ktorá bola úplne parádna.

Z Jizerských hôr pomaly prechádzam do Lužických hôr a ďalej do Českého Švajčiarska. Okrem krátkej návštevy inej kamarátky idem zase sama a trochu mi robí starosť počasie. Sú hlásené búrky a predstava mňa samotnej v skalách sa mi úplne nepáči. Prvú noc stanujem ešte na zjazdovke pod Jedlovou horou, ale druhú noc radšej volím kemp v Jetřichoviciach. Celú noc prší, až mám strach, či to zvládne stan a s ním aj všetko ostatné.

Ráno sa zbalím a čakám skoro pol dňa v miestnej krčme, či sa počasie zlepší a premýšľam čo ďalej. Našťastie sa dažď počas dňa pomaly upokojí a po obede už zase pokračujem ďalej. Hoci je chodník písaný cez Pravčickú bránu, rozhodnem sa ísť nakoniec cez Hřenské soutěsky, pretože som v nich bol naposledy ako dieťa a Pravčickú bránu som videla pomerne nedávno. A je to skvelá voľba, pripadám si tu ako v rozprávke.

Z Českého Švajčiarska ma skaly sprevádzajú ešte do Tisej, kde som prvýkrát v živote a okrem krásnych stien objavujem aj zaujímavosti ako napríklad hrobku rodiny Borschen, schovanú v lese.

Vydávam sa smerom ku Krušným horám, z ktorých mám nejako trochu strach. Sú plné zaniknutých dedín, je v nich vraj často zlé počasie, a hoci veľmi v duchov neverím, z tejto kombinácie mám celkom rešpekt. Asi ste už pochopili, že do nich tiež idem prvýkrát v živote.

Prvé dni sú krásne, počasie mi praje a všade prítomné krásne lesy mi dávajú pocit radosti a pokoja. Po pár dňoch sa ale všetko mení. Kúsok za Cínovcom sa jedného rána prebúdzam v absolútnej hmle.

Na ten deň je hlásené polojasno a tak sa vo viere, že sa počasie zlepší, vydávam ďalej. Po 2 hodinách chôdze je ale hmla ešte hustejšia a v najbližších 10 km stále žiadna civilizácia. Spala som tú noc pod širákom a ako je známe, hmla je plná vody, takže mám všetko úplne mokré, navyše sa začínam pekne báť.

Prechádzam jednou zaniknutou obcou za druhou, v telefóne žiadny signál a len dúfam, že sa nestane nič zlé a že v poriadku stihnem do Nového města. Všetko dobre dopadá a v miestnej krčme si objednávam teplý čaj, do ktorého dám snáď desať cukrov. Viem, že toto by asi iní zvládli lepšie, ale pre mňa to bola pekná skúška odvahy.

Avšak Krušné hory asi uznali, že som splnila ich bobríka odvahy a ďalšie dni sú krásne. Absolútne by som vyzdvihla vodnú nádrž Fláje a tiež celú oblasť okolo Božího daru. Tieto miesta sú v Krušných horách úplnou nádherou. Aj Krušnohorské útulne sú fantastické. Okolo Božieho daru je naozaj jedna vedľa druhej, takže so spaním ďalej nebol žiadny problém.

Krušné hory zakončujem v mestečku Kraslice, kde s radosťou aj trochou smútku zisťujem, že mám pred sebou posledných 70 km. Za ďalšie tri dni teda dôjdem nielen k najzápadnejšiemu bodu Českej republiky, ale aj do Ašu, odkiaľ sadám na vlak a moja cesta končí.

Pri jazde vlakom sa v jednom momente na nebi rozsvieti dúha a ja si v únave hovorím, že sa na nebi premietla radosť a oslava celého toho dobrodružstva. Som veľmi rada, že sa mi po ceste nič vážne nestalo. Bol to obrovský zážitok, nielen fyzicky, ale hlavne psychycky.

Ďakujem celému tímu Stezka Českem, Hannahu za vybavenie a mám radosť aj zo zbierky pre Dobré víly, lebo sa podarilo vybrať nad 80 tisíc korún.

• Výzva: Stezka Českem
• Trasa: Severný chodník
• Smer: od najvýchodnejšieho bodu ČR po najzápadnejšie
• Dĺžka: 1 012 km
• Termín cesty: 2.6–27.7. 2021